Škôlkari v Lamačskom lese

V piatok 24. apríla sme napätí sledovali počasie, ktoré malo rozhodnúť, či pôjdeme na výlet do Lamačského lesa. Našťastie, slniečko sa vyhuplo na oblohu, a tak sme sa tešili. Bolo ešte trochu chladno, ale s veľkým elánom sme si pobalili plecniaky s desiatou a už sme stáli pripravení na odchod. Prešli sme obcou a konečne sme sa dostali cez hlavnú cestu do lesa. A tu akoby sa začínal iný svet. Všade nás obklopovala vôňa lesa a vtáčiky nám vyspevovali do kroku. Po namáhavej, do kopca stúpajúcej ceste, sme sa konečne vyštverali na miesto, odkiaľ sme mali prekrásny výhľad na celý Lamač a okolie. Pretekali sme sa v ukazovaní, kto kde býva. Tu sme si trochu oddýchli, posilnili sa dobrotami, ktoré nám mamičky nachystali a vydali sme sa na dobrodružnú cestu “predierania sa” lesom. Niektorí sme mali veru aj strach, či takto hlbšie v lese nepostretneme medveďa či diviaka. Ale keď nás pani učiteľky upokojili, že v tomto lese tieto zvieratká nežijú, s radosťou sme sa kliesnili lesom. Smiali sme sa, keď sme sa kotúľali alebo šmýkali po zadku dolu kopcom. Trochu zafúľaní, a poriadne unavení, sme sa vrátili okolo obeda do škôlky.