V oáze sibírskeho tigra

V stredu 9.apríla sme netrpezlivo čakali na mikrobusy, ktoré nás mali odviesť do Kostolnej pri Dunaji. Keď sme vošli do obce, Samko vykríkol: „Aha, budova polície!”. Keď sme ho presvedčili, že je to Miestny úrad, tak už len poznamenal: „No, tak teda nie sú tu policajti, ale poslanci”. Odrazu mikrobusy odbočili z hlavnej cesty a my sme sa s veľkým očakávaním blížili k cieľu. Už z diaľky sme spozorovali vysoké klietky a začali sme vykrikovať: „Hurá, tigre, ide sa na ne!”. Keď sme sa k nim však priblížili a privítala nás obrovská tigrica Markíza, ku klietkam sme sa priblížili s veľkým rešpektom a odstupom. Z predpísanej diaľky sme s nemým úžasom pozorovali tieto veľké šelmy, až kým nás prišla privítať teta, ktorá sa o tigre stará. Porozprávala nám o nich veľa zaujímavostí, no nás najmä zaujímalo, koľko je to tých 30 kg mäsa, čo denne zožerie jeden tiger. Tigre boli pokojné a naša návšteva ich z ranného leňošenia nevyrušila. Dva samce nám však dali najavo, že o nás vedia a predviedli nám svoje zuby a mocné hlasy, keď na seba zavrčali z vedľajšej klietky. Trochu sme sa unavili z toľkého napätého počúvania a vychutnali sme si spoločný piknik na lavičkách pri klietkach. Na poludnie sme sa vrátili do škôlky unavení, šťastní i s množstvom zážitkov.